speedman.sk

Reláciu pod lampou mám rád.
Relácia pod lampou mala tento štvrtok svoju premiéru číslo 100.
Relácia pod lampou má v utorok 30-teho reprízu svojej stej premiéry.
O relácií pod lampou už nebudem písať. Kto chce, nech si pozrie. Stojí to zato!

Po dlhých zimných večeroch prišlo teplo a pekné počasie. Do toho však ešte prišiel hokej, futbal, pracovný pomer a kopec času stráveného nad publikáciami iného žánru ako je speedman.sk. Najviac ma mrzí, že som nepokračoval v článkoch o matematike v takom tempe ako som chcel, ale určite sa k tomu ešte vrátim. Nesmiem zabudnúť, že som sľúbil pomstu fajčiarom a ďalej, že sa blížia voľby. Námetov je kopec, času málo. Ak by sa teda niekomu málilo, tak ako plnohodnotnú náhradu odporúčam .týždeň.

Predtým ako sa začnem venovať voľbám našim - slovenským, neodpustím si zopár slov. Včera som na ČT videl nejakú diskusnú reláciu v ktorej bol hosťom Železný (riaditeľ, nie oštepár) a tlupa mne neznámych ľudí. To čo predviedli som fakt už dávno nevidel. Na čele s moderátorkou vytvorili nezmyselný piatkový večer plný hnusu, odpadu a vlastne patovej situácie. Keď sa bude Paroubek ešte niekedy o nás vyjadrovať, netreba ho brať moc vážne. Treba sa len pousmiať a poďakovať bohu, že u nás sa politici aspoň snažia vystupovať slušne. A pritom skvelá česká sociálna politika žnúca úspech za úspechom by mala viesť k úplne opačnej situácií. Zatiaľ tam však vedie len Fico.
Jeden z včerajších politikov si pri otázke spolufinancovania zdravotníctva občanmi vybral dlhší čas a vysvetlil, že rovnica má dve strany. Príjmy a výdaje. Pekne ešte stihol čiastočne klasifikovať jednu aj druhú stranu a so šalamúnkym úsmevom prezradil, že už skončil. Na opakovanú otázku, čo si teda myslí o spolufinancovaní zdravotníctva, začal dejiny rovníc opakovať. Padla tam však aj podstatná myšlienka, samozrejme už s úst niekoho iného, že nieje až také podstatné či ľudia priplatia, ale či budú žiť a mať adekvátnu zdravotnú starostlivosť. Chorľaví 60 roční Česi sú príťažou a všade to dostávajú pocítiť. Tak ako aj Slováci. Treba to zmeniť? Ak hej, potom už máme náskok. Ak nie, potom je tu aj druhý pohľad.
U nás po zmenách (nepochybne nevyhnutných až záchrannýh) štrajkujú zdravotníci. Pred voľbami. Naša vláda tvrdí, že na ich platy nemá dosah, lebo riadenie nemocníc centralizované nie je a mimo toho financie v zdravotníctve sú priamo určené štátnym rozpočtom. Zároveň sa ich pýta, prečo neštrajkovali pri schvaľovaní rozpočtu. Koho je to volebná agenda?
Vedľa, u susedov štrajkujú tiež. Minister Rath im nato hovorí, že sa ohlasujú tí najbohatší a že ich ovládol mamon. Koho je to volebná agenda? A potom že dostal za ucho. Pre tento prípad je spojenie za ucho ako vyšité.
Nech už u nás vyhrá voľby ktokoľvek, buďme radi aj za svojich politikov. Elementárna slušnosť totiž nie je samozrejmosťou. Politický robocopovia sú bezcitu. Dovidenia u nás.

Najškaredšie finále máme za sebou a Švédi sú zaslúženými majstrami. To, že bude škaredé bolo jasné hneď, ako sa tam dostali Česi, ale aj keď Švédi majú tiež prepracovanú defenzívu, nehrali deštrukčný hokej a aspoň trochu sa bolo na čo pozerať. Z českého pohľadu sa dá nato pozerať vždy - keď sa vyhráva. Minuloročné finále je toho dôkazom. Každý si však vyberá taktiku sám a výsledky Čechov dokazujú, že vybrali dobre. Kto umí ten umí.

A do MS 2006 vo futbale mám čas aj na normálny život.

Tak sa to podarilo. Slováci dokázali zdolať Švédov vtedy, keď to už asi nik nečakal. Prehra s Bielorusmi a remíza so Švajčiarmi dali odpoveď na otázku významu základných skupín. Až teraz si uvedomujeme, že do štvrťfinále sa musíme prebojovať práve cez ne. Dostaneme ešte šancu ukázať sa vo štvrťfinále? To už ale nezávisí len od nás. Bohužiaľ.
Hlavným faktorom je pravdepodobne málo skúseností našich reprezentantov. Možnosti získať ich boli minimálne vďaka tomu, že posledné roky nás vždy radi reprezentovali všetci oslovení hráči NHL a teda vždy sme postavili kvalitný tým. Tu ma napadajú dve myšlienky.
Prvá. Reprezentovať je česť, nie povinnosť. Akákoľvek kritika na stranu hráčov ktorí neprišli mi príde smiešna. Potom ako vypadli vo štvrťfinále v Turíne sa na Slovensku našlo sa len málo tých, ktorí dokázali zatlieskať a uznanlivo pokývať hlavou. Vždy som bol názoru, že kritizovať môžem len to, čo viem urobiť lepšie. Nechcem tvrdiť, že sa mi to aj vždy podarilo, ale nemám pocit, že by sme sa u nás o to čo i len trošku snažili. Na Slovensku si začíname mýliť hokej s medailami a činy s prázdnymi rečami.
Druhá. Komplet štyri päťky máme vždy s ofenzívne ladeným obsadením. Kvalitný hráči, ktorí majú vo svojich kluboch ofenzívne povinnosti sa dostávajú do pozícií v tretej či štvrtej formácií, ktoré majú jasne defenzívne povinnosti. A tam nepotrebujeme hviezdy NHL ale hráčov ktorí sú na takéto úlohy zvyknutí zo svojich klubov. Toť môj názor.
Chalanom držím palec, aj keď podľa mňa zajtra Švajčiari remizujú. Pokiaľ by to teda zajtra mala byť naša rozlúčka, nech stojí zato. Tento tým si hanbu nespravil. Škoda, že len minimum hráčov dostane šancu aj o rok. Držím palce.

Keďže sú MS v hokeji a ja mám kopec času tak nič nepíšem. Keď nebude času potom budem písať viac. Slovenskoooooo.

Ticho pred búrkou? Celý svet akoby zabudol na hokejový ošial z minulých rokov. Pred MS bolo vždy cítiť napätie vo vzduchu a očakávania bolo vidieť v očiach každého z nás.
Dnes je to trošíčka inak. Bola olympiáda, po nej boli spory a výsledkom je turnaj bez veľkých hviezd. Bude to hokejová mizéria či obroda hrdinského boja o medajle?
Hokej dnes robia hviezdy. Teda na hviezdy chodia diváci, na hviezdy chodia sponzori, na hviezdy chodia televízie a reklamy. Veľký biznis sa točí práve vďaka nim a aj NHL asi rok stála práve vďaka nim. My im zase vďačíme za zlato a potešenie minulých rokov.

MS budú bez hviezd. Pokiaľ sa tam nebude hrať hokej. Lebo ak sa hrať bude, tak sa vždy nájdu tí, čo vyčnievajú, čo sú o krôčik lepší a v rozhodujúcich momentoch na seba strhávajú pozornosť. Tí čo nebudú hrať pod tlakom veľkých očakávaní médií a divákov, ale prídu hrať, bojovať a vyhrať. A my sa máme načo tešiť.

Som napokon zvedavý ako sa osvedčia hráči, ktorí dostali šancu, po ktorej mnoho ľudí volalo. Držím palec, Slovensko.

Podľa povesti kráľ Minos poveril vynálezcu a staviteľa Daidala, aby navrhol dom so spletitými chodbami a schodiskami. Daidalos vytvoril zázračné dielo, bludisko z kameňa – labyrint, z ktorého nikto, kto doň vkročil, nenašiel cestu von. Neskôr chcel kráľ vedieť, či jeho vláda na Kréte nie je ohrozená. Od boha Poseidona si vyprosil býka na znamenie toho, že má priazeň bohov. Minos sľúbil, že zviera obetuje bohovi na znak vďaky. Nato mu Poseidon poslal z morských hlbín krásneho bieleho býka. No kráľa Minoa sa zmocnila chamtivosť a potajme začlenil býka do kráľovského stáda.

Bohovia sa však takto nedajú oklamať. Poseidon vymyslel strašnú pomstu – pomocou Afrodity vzbudil v kráľovnej Pasifae, Minovej manželke a dcére boha Helia, bezuzdnú lásku k býkovi. Lenže tomu neboli príjemné zbližovacie pokusy kráľovnej, a tak pred ňou ušiel. Daidalos znovu vymyslel geniálne riešenie. Skonštruoval dutú drevenú kravu v životnej veľkosti a potiahol ju kravskou kožou. Pasifae vliezla dnu a býk sa dal oklamať. Onedlho nato kráľovná porodila netvora, chlapca s býčou hlavou. Kráľ Minos, pred ktorým sa nepodarilo bastarda utajiť, strčil tohto Minotaura do labyrintu. Prisluhovača Daidala uvrhol do väzenia.

Onedlho nato kráľa postihol ďalší úder osudu. Jeho milovaný syn Androgeos sa v Aténach zúčastnil na športových súbojoch. V päťboji bol neporaziteľný a zvíťazil nad všetkými súpermi. Tí však nezniesli svoju porážku a zabili ho. Kráľ Minos, plný bolesti a žiaľu, vyslal proti Aténam vojnovú flotilu, aby zločin pomstila. Atény boli porazené, museli pristúpiť na požiadavku víťaza a poskytovať ľudské obete. Každých deväť rokov museli poslať na Krétu štrnásť mladých Aténčanov, sedem mládencov a sedem panien, ako potravu pre Minotaura. Atény dlho odovzdávali túto strašnú daň, až kým sa Teseus, syn kráľa Aigea dobrovoľne nevybral s obeťami na Krétu. Otcovi sľúbil, že ak sa z boja proti Minotaurovi vráti ako víťaz, pri spiatočnej ceste vztýči na lodi bielu plachtu.

Keď Aténčania pristáli v Knosse, Minova dcéra Ariadna uvidela statného hrdinu a zaľúbila sa doňho. Ako však mala zachrániť milovaného pred svojím strašným nevlastným bratom? Zaobstarala zázračný meč a vymyslela lesť. Na bránu do labyrintu priviazala koniec klbka červenej vlny a dala ho Teseovi na cestu. Takto sa mu podarilo zvíťaziť nad Minotaurom a uniknúť z bludiska. Strážcov odpútalo čosi nevídané: nad Knossom leteli dvaja ľudia ako vtáci. Daidalos totiž vo väzení vyrobil zo zvyšku vosku a vtáčích pier krídla pre seba i svojho syna Ikara a pokúsil sa ujsť z ostrova.

Teseovi s Ariadnou sa podaril útek. Dostali sa na ostrov Naxos. O tom, čo sa odohralo tam sa povesti rôznia. Najznámejšia je verzia, podľa ktorej do deja zasiahli viacerí bohovia. Teseus sa bez Ariadny plavil do Atén a zabudol čiernu plachtu vymeniť za bielu, ako otcovi sľúbil. Keď Aigos zbadal znamenie nešťastia, od žiaľu zoskočil z vysokého brala do mora. Toto more podľa neho neskôr dosalo meno: Egejské more.

Britská Národná zdravotná služba vydala príručku, v ktorej vysvetľuje, ako na záchode správne vykonávať veľkú potrebu. V štvorstranovej knižočke, ktorej názov sa dá voľne preložiť ako Dynamika dobrej stolice, čitateľ napríklad nájde odporúčania na najlepšiu dýchaciu techniku alebo najlepšiu polohu pri sedení na WC.

V článku s názvom Sedíte pohodlne? o tom informovalo sobotné vydanie britského denníka The Times. Príručka okrem iného odporúča na toalete sedieť vzpriamene, ale uvoľnene a s otvorenými ústami.

Doslovne sa v nej píše: “Keď už ste na toalete, uistite sa, že vaše chodidlá vám poskytujú dobrú oporu. Prípadne by vám možno pomohol malý šamlík.”

Príručku vydala filiálka Národnej zdravotnej služby v Škótsku. Možno ju dostať v nemocniciach alebo v lekárskych ambulanciách.

Hovorkyňa zdravotníckej inštitúcie odmieta kritické ohlasy o tom, že ide o zbytočne vyhodené peniaze. Výrobné náklady boli údajne minimálne a okrem toho tretina obyvateľstva trpí tráviacimi problémami.

zdroj: pravda.sk