speedman.sk

Ťažko popísať, čo sa to vlastne deje. Možno najlepší hokejista v našej histórií, dnes posledný deň generálny manažér hokejovej reprezentácie je sám ako prst. Sám je proti vôli VV SZĽH, proti vedeniam všetkých našich hokejových súťaží, proti veľkej kope novinárov. Je možné, že by človek s takou charizmou nemal pri sebe naozaj nikoho, kto by sa ho zastal?

Hrdinskosť sa v dnešnej dobe už nenosí. Teda ona sa nenosí už pekne dávno. Veď ona sa vlastne rovná hlúposti. Spomínam na človeka v Prahe, ktorý nedávno prišiel o život na Václaváku keď sa zamiešal do cudzieho konfliktu. To bola hrdinskosť a stála ho až prílíš. Preto sa väčšina ľudí drží hesla - nehas čo ťa nepáli. A teda jeho čin sa považuje skôr za hlúposť ako čokoľvek iné. Pravda je taká, že nevedel to, že pôjde o život. Možno by si to bol rozmysel.

Čo však ak ide o priateľa či kamaráta? Niekoho s kým zdieľame spoločný názor, kto je naša krvná skupina? V prípade, že sa dostane do nejakého sporu, postavíme sa na stranu pravdy, bez zohľadnenia sily sporiacich sa strán? Obávam sa, že dnes naozaj nie.

Vo všetkých organizáciach, ktoré si čo-to odniesli z komunizmu panuje to-čo predtým. Falošné kamarátstva na ktorých je mnohokrát založený rýchly kariérny postup, zatváranie očí pred úplne jasnými faktami a úžasná schopnosť odhadnúť a pridať sa na víťaznú stranu. Mať výhrady sa pokladá za hlúposť a rovná sa samovražde. Politická príslušnosť k vedeniu sa mení zo dňa na deň vplyvom zlej nálady kolektívneho šéfa. A ten čo musí odísť sa stretá len zo schránkami ľudí ktorých poznal. Len s poslušnými psíkmi s tupým pohľadom. Prehral.

Na stranu Šťastného sa pridal Danko z Popradu aj Demitra z Los Angeles. Na jeho stranu sa popravde pridávam aj ja, po včerajšom vypočutí si a zvážení faktov.

Vyplýva z toho bohužial len jediné. Že s tým treba rátať. A mimochodom: najväčší odpor mám voči tým, ktorí čušia a ked ich vykopnú, tak robia zo seba mučeníkov, hrdinov a štekajúcich psov. Viď. Misia 21 resp. slobodné fórum. Ale k tomu až v predvolebnom období.

Snáď len celé toto svinstvo nezasiahne reprezentáciu tak, že pojdeme na turnaj s jednou päťkou. Lebo ostatní sa budú tváriť, že čo dohodnuté bolo, vlastne dohodnuté nebolo. Nič proti Šechnému, ale na titul to potom asi nebude.

Kedysi milovaný Diov syn, lýdsky kráľ Tantalos, chcel podrobiť bohov skúške, neveriac že sú vševediaci, si ich pozval na hostinu a predložil im ako jedlo mäso svojho vlastného syna Pelopsa. Bohova však prišli na jeho krutý a neľudský čin. Nahnevaní sa rozhodli odsúdiť Tantala na večné muky. Odvtedy musí trpieť smäd, hlad a strach až do skončenia sveta. Stojí v podsvetí až po bradu v krištáľovočistej vode a nad ním sa skláňajú vetvy bájnych stromov obťažkané nádhernými zrelými plodmi. Keď sa zohne aby sa napil, voda zmizne a keď natiahne ruku za ovocím, zdvihne sa prudký vietor a konáre zdvihne do výšky. A aby toho nebolo dosť, priamo nad hlavou mu visí obrovská skala, ktorá sa už-už ide naňho zrútiť.

Človeku je niečo blízko, priam nadosah, ale vždy sa to po priblížení vzdiali a nikdy sa toho nedotkne.

Číslo topánok, obvod hlavy, mesiac v tehotenstve, váha v kg a aj čas od počiatku v sekundách. Všade samé čísla. Či už veľké alebo malé, pekné či škaredé stále len čísla. Na rulete čierne a červené, na audite červené či zelené, na tabuli jasne biele a hlavách ľudí bez farby, chuti či zápachu. Možno k nim priradiť radosť či strach, úsmev či plač ale nikdy nie len tak. K číslu. Treba k tomu ešte niečo. Málinko a pritom veľa. Treba k nim aj význam.

Napr. 90 može byť cena za obed, može byť pravý uhol, vek babky, dlh v miliónoch, plat v korunách, rýchlosť mimo dediny alebo aj v dedine. Hocičo. Ale keď povieme 90 ruží červených ako krv, tak je jasné, že to budú ruže, že budú červené (ako krv), že ich bude 90 a nijak inak. A preto, že sú ruže drahé je úplne jasné, že bol tento príklad dosť prehnaný, ale tak sa to robí, ak chceme niečo názorne vysvetliť. Aj model atómu vodíka sa názorne zväčšuje, aby bolo všetko jasne vidieť. Tak som aj ja 1 ružu vynásobil číslom 90. Alebo som pripočítal 89? A čo keď som odpočítal 10 od 100?

Význam čísel je jasný každému aj bez mojich rečí a jasný je aj význam zadefinovania vzťahov medzi číslami samotnými. To je to, čo je najviac využívané. Ak je číslo na papieriku v obchode iné ako v našej hlave, potom k nemu priraďujeme informáciu - drahé, alebo lacné. Ak mám pred sebou dva rumy a kamoš zoberie ešte dva, mám zrazu 4. Mám tie dva moje plus dva jeho, čiže zase 4 moje. Alebo mám 2x po dva. Alebo mám 2dcl rumu pred sebou. A mám teda dosť. Ale keď dopijem posledný, zdalo by sa, že už nemám nič. A ja mám pritom len málo.

Plán trošička pozmeníme a to hlavne kvôli tomu aby matematické symboly vyzerali tak ako majú a teda to - čo som sľúbil minule, že sa pobavíme o najjasnejších číslach oddialime ale na krátku. A preto, že sme dnes hovorili o význame a vzťahoch, tak sa k číslam dostaneme opäť cez vzťah. Ten najkrajší.

A aby ste sa medzi tým nenudili tak si prečítajte o tom či potrebujeme matematiku.

Jasne-stručne.
Dal som preč kalendár, lebo je pravda, že nikoho nezaujíma kedy som čo napísal.
Vytvoril som subdomény:

• najlepsia-stranka-na-slovensku.speedman.sk
• nejlepsi-stranka-v-cechach.speedman.sk
• speedman.speedman.sk

a kvoli horovi..

• bittorrent downloads

A prečo ? Len tak, som zvedavý, čo to spraví.

Pandóra bola manželkou Titána Epiméthea, kt. prinieslo na svet zlo a utrpenie. Majú len pol pravdy misogynovia, keď hovoria, že Pandórin príbeh je mýtickým vyjadrením známej skutočnosti, že všetko zlo na svete pochádza od ženy. Celou pravdou však je, že Pandóra bola len prostredníčkou, po ktorej poslali zlo na svet sami bohovia. Tým sa mení ľahký vtip na vážnu myšlienku, vyslovenú gréckou ľudovou múdrosťou hádam už pred troma tisícročiami, keď Titán Prométheus, priateľ a ochranca ľudstva, naučil ľudí používať oheň, vyrábať nástroje, obrábať pôdu, stavať domy, liečiť choroby, a potom aj čítať, písať a rátať, nastal na svete šťastný život. Ľudia sa stali rozumní a takí mocní, že sa prestali báť bohov. To sa, pravda, znepáčilo najvyššiemu bohu Diovi; zahubiť ich už nemohol, hoci si to pôvodne želal, a tak sa rozhodol zoslať na nich zlo, aby im aspoň strpčil život. Rozkázal bohu Héfaistovi, aby zhotovil z hliny a vody krásnu dievčinu, vdýchol do nej život a požiadal ostatných bohov, aby ju bohato obdarovali. Bohovia boli veľkorysí a okrem vzácnych darov jej dali aj také ktorých sa chceli zbaviť. Zeus dal dievčine meno Pandóra („Obdarovaná všetkými darmi“) a rozkázal bohu Hermovi, aby ju aj s týmito všetkými darmi, uzavretými do pevnej skrinky, odviedol na svet k Prométheovmu bratovi Epimétheovi. Diovo želanie sa splnilo: Epimétheus sa do Pandóry zaľúbil a bez ohľadu na Prométheovo varovanie sa s ňou oženil. Pandórina osudná skrinka neostala dlho pod zámkom. Ako ju otvorili, o tom sú dve verzie; podľa jednej prehovoril na to Pandóru Epimétheus, podľa druhej ju Pandóra otvorila zo zvedavosti sama. Ale tak či onak, len čo nadvihla jej veko, okamžite z nej vyleteli všetky biedy, zlá, choroby, utrpenia, útrapy a rozleteli sa po svete. Pandóra veko rýchlo zavrela, ale v skrinke ostalo len to, čo zlá a utrpenia zatlačili na samé dno: Nádej.

Tak ostala pandorina skrinka v povedomí ľudstva i naďalej len symbolom zhubného daru a semeniska zla.

zdroj: referaty.sk

Nie som prehnane matematicky nadaný, nie som ani úplne matematicky ľavý, nie som z pohľadu matematiky nijako zaujímavý. Naopak sa to však povedať nedá.
Matematika pre mňa rozhodne zaujímavá je a preto dnes zakladám novú kategóriu zaoberajúcu sa práve touto vednou disciplínou.

Čísla sú všade. V banke, v škole, na Marse či v posteli. A teda aj v matematike. V nej dávajú konkrétne výsledky pre všeobecné tvrdenia. Alebo dávajú základ pre riešenie úloh z niektorých konkrétnych oblastí matematiky. Konkrétne oblasti matematiky pritom riešia problémy rôznych oblastí reálneho života a sú teda pomerne všeobecné. Schopnosť využívať matematiku bez toho, aby sme ihneď dosadili čísla a teda riešenie umelo preniesli z roviny všeobecnej do roviny konkrétnej, patrí k veciam málo rozšírením. Drvivá väčšina počítajúcich sa z oblasti nekonečna radšej dostáva do oblasti jasne daného konečna. A teda množinu nekonečného počtu bodov kruhu radi zamieňajú najradšej za jeho stred. Jeden jediný bodík. Nie je to škoda?

Aj napriek tomu však čísla bezpochyby majú význam. A ako to býva vždy a všade, všetky čísla sú si rovné, niektoré sú si však rovnejšie. (Tu ma napadá, ak ste nečítali Orwellovu Zvieraciu farmu, tak vrelo odporúčam) O tých najjasnejších číslach a ich rodinkárstve nabudúce.

Ďakujem mathiovi zato, že môžem aj ja kukať do googlovských štatistík. Nápad to bol adrive-ov tak vďaka patrí aj jemu. S tým súvisí aj zrušenie štatistík na StatCounter. Ako je vidieť, v pravom informačnom kaleidoskopčeku, čísla beriem aj z topListu, uvidíme či aj naďalej, alebo nie.

V pláne mám, okrem zotrvania na započatej ceste, priniesť niečo zo sveta matematiky. To už asi od budúceho týždňa. Ostatné sa nič nemení. Písať ma baví a aby to tak aj zostalo tak píšem práve vtedy, keď mám na písanie chuť.

No a rozhodne sa svojou troškou chcem pričiniť o úspešný volebný výsledok Róberta Fica (viď. prvý konkrétny krok hneď pod strechou stránky).

Toľko stručne k intermezzu, idem ešte polúštiť fermata. Možno ten dôkaz môže byť predsa len trošilinku jednoduchší.

Posilnený kofeínom* a s ohodlaním mne vlastným a jednorázovým som dnes v noci vydržal a absolvoval kurz matematiky pod lampou. Mňa rozhodne nesklamal. Zaspávajúc a rozmýšľajúc mi však môj mozog vyprodukoval ešte jednu pochabú myšlienku, ktorú som si už rozobrať či aspoň zapísať nestihol, ale kedže som si ráno spomenul, tak tu ju máme.

Kto nič nevie, nič nerobí, kto nič nerobí je zbytočný a existencia úplne zbytočných vecí nedáva zmysel.

V objektovom programovaní by potom človek mohla byť abstraktná trieda s abstraktnou metódou, dajFunkciu. Teda každá trieda z nej odvodená, každý potomok, musí mať metódu dajFunkciu () implementovanú, definovanú. Z názvu metódy vyplýva (daj), že by mala niečo vracať. Inak by nemala zmysel. Čo však môže byť na výstupe ? Číslo ? Môže byť funkciou človeka napr. 3 ? Alebo reťazec. Napr. lanovka. Niekoho funkciou by mohla byť autodráha. To asi nie. Bude asi existovať zoznam možných výstupov metódy dajFunkciu (). Je ten zoznam konečný ?

Späť k veci. Zmyslom bytia by teda malo byť nebyť zbytočný, navyše. Vieme, že všetko sa snaží zaujať stav s čo najmenším množstvom energie. Teda aj príroda kántri všetko to, čo je zbytočné. Aby človek nebol zbytočný, mal by teda podľa prvotnej myšlienky niečo robiť. Ale stačí niečo robiť? Alebo musí byť splnená podmienka, že musí vedieť a teda robiť to čo vie?

Z toho by vyplývalo, že sme tu preto, aby sme sa učili. Aby potom naša existencia, náš život dával zmysel. Človek sám o sebe netvorí život. Život tvorí ľudstvo. Preto sa hovorí ľudský život a nie človečí. Preto treba zmysel života chápat v rámci ľudstva. A teda význam jednotlivca v tom čo prináša ľudstvu.

Je však jeden paradox. Človek akokoľvek bezvýznamný, neznalý či lenivý, nielen že môže napĺňať istý zmysel života, ale sa ním do konca môže stať. Ten paradox sa nazýva láska.

* moc kolaloky zrejme škodí.

Za života si málokedy uvedomujeme dôležitosť či významnosť iných ľudí. Samozrejme za ich života a ich dôležitosť či významnosť pre nás.

Strohé, stručné, pravdivé. A smutné. Kým človek žije, tvorí a je na očiach dennodenne, pre mnohých je len celebritou určenou do rôznych smotánok či stránok nič nehovoriacich časopisov. Sú aj takí, ktorí idú, zaplatia či nezaplatia a uznávajú osobnosť, vychutnávajúc si ju pri tvorení. Tvorení zážitkov či hodnôt v priamom prenose. Na ľade, v divadle, na koncerte, na ulici… tam kde vzniká dôležitosť, úcta a priestor, priestor vyplnený dušou.

Pravda je taká, že mnoho z nás si svetlo uvedomí až keď príde tma, niečo im začne chýbať až vtedy, keď namiesto neho nájdu nič. Prázdno po niekom, či po niečom. Prázdno pred očami a uvedomenie si za nimi. Mnoho slov či gest, ktoré nepatrili nikomu a už ani patriť nebudú. Je neskoro.

Lasica, Satinský. Filip. Neviem ako moc možno spájať túto famóznu dvojicu s nemenej famóznym jednotlivcom. V mojich šuplíčkoch mám Lasicu ako všestranného umelca, Lasicu a Satinského ako komediálne duo, no a Lasicu, Satinského a Filipa ako hudobné trio. Fantastické hudobné trio. (Veľmi mám rád aj tvorbu Hapku s Horáčkom. Všetko to nádherne prepája Richard Müller.) Mám tú smolu, že Satinského s Filipom už asi nestretnem. Určite nie počas môjho života. Lasicu si však ešte vychutnávať môžem. Môžem ísť do divadla a nasať atmosféru jeho umenia, môžem pozerať 7 s.r.o a chechtať sa na Lasicových komentároch, môžem si čítať jeho príspevky v časopise týždeň (dúfam, že časopis je vhodné označenie) či vziať do rúk jednu z jeho kníh a pritom počúvať jeho spev či texty.

A plne si uvedomujúc jeho význam v mojom vnímaní kultúrnosti slovenskej kultúry a poznajúc šancu, že si toto všetko raz môže prečítať (aj keď šanca asi veľká nie je, že ? :)) píšem:

Lasica je pre mňa osobnosť číslo jedna. Či už na Slovensku, alebo vo svete. Môžno existuje a poznáte mnoho ľudí krajších či významnejších, zaslúžilejších. (dennodenných ľudí ako rodina či priatelia vynechávame vzhľadom k tomu, že im ich význam môžme dať najavo každý deň) On však nielen že vytvoril diela, ktoré sú pre mňa hodnotné, ale v oblastiach v ktorých pôsobil, bol pre mňa najlepší. Bezkonkurečne najlepší. Nechcem ho pasovať za morálnu autoritu. Skôr za žijúci príklad toho, ako sa má nakladať s talentom, ako svojou prácou robiť ľudí veselšími a mnohokrát aj rozumnejšími. Pán Lasica, ďakujem.

V dobe pdf, mp3 a internetu mám zopár lisovaných CD a nejaké tie knižky. Sú moje a strážim si ich ako oko v hlave. Neviete mi niekto zohnať lístky do štúdia L&S?

Od začiatku roka pravidelne kupujem časopis .týždeň (pre mňa zaujímavé jadro časopisu domino fórum, to snáď rozoberiem inokedy). V posledných častiach žasnem nad článkami Martina Mojžiša o číslach a najkrajšej rovnici z nich vytvorenej. Rozhodol som sa, že tu tie veci jednoducho chcem mať a tak sa niekedy svojími slovami ponorím do problematiky pánom Mojžišom nastolenej.

Pri pohľade na dnešnú tému relácie pod lampou sa teším ako malé decko zo šerbla.

Hostia:

• Pavol Brunovský, matematik, Matematicko- fyzikálna fakulta UK
• Pavol Zlatoš, matematik, Matematicko- fyzikálna fakulta UK
• Martin Mojžiš, fyzik, Matematicko- fyzikálna fakulta UK
• Lev Bukovský, matematik, UPJŠ, Košice

Témy: si môžete pozrieť priamo na stránke STV.

Prečo teda taký názov aký je? Neviem ako sa bude prezentovať pán Mojžiš v telke naživo, na papieri je však úžasný. Už sa teším.